reklama

USA ohlásili štátny bankrot

Aj takto by sa dala stručne zhrnúť debata, ktorej sme boli svedkami pri navyšovaní stropu zadĺženia americkej vlády. USA je jedna z mála krajín, ktoré majú túto hranicu stanovenú zákonom. Keď zadĺženie krajiny dosiahne určitú sumu, nemôže si vláda už požičiavať ďalšie peniaze na splácanie svojich záväzkov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Je teda logické, že keď sa zadĺženie blíži k tejto hranici, vedie to k politickým sporom. Tento boj sa však neviedol ani tak o to, či sa má strop navýšiť, ale skôr o to, na čo sa použijú finančné prostriedky, ktoré si krajina bude požičiavať. Kongresmanov, ktorí s navýšením nesúhlasia z principiálnych dôvodov, je totiž ako šafránu. Šetrenie, ktoré bolo predmetom dohody republikánov s demokratmi je viac ako symbolické a opiera sa o nereálne odhady rastu ekonomiky. Americký Kongres sa teda dohodol akurát na tom, že USA sa budú veselo zadlžovať aj naďalej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spojené štáty sú v súčasnosti najzadĺženejšou krajinou na svete. A ako vie každý človek, ktorý si niekedy zobral úver, dlhy sa musia platiť - a to aj s úrokmi. V tomto kontexte je zaujimavé zamyslieť sa nad vyjadreniami niektorých amerických predstaviteľov, vrátane prezidenta. Viackrát totiž v debate ako jeden z hlavných argumentov zaznelo, že ak sa strop zadĺženia nenavýši, krajina nebude schopná vyplácať svoje záväzky veriteľom, ktorí jej predtým požičali. Zjednodušene povedané, ak si nebudú môcť požičať ďalšie peniaze, nebudú môcť vrátiť peniaze, ktoré si už požičali. Ak si z tohto spravíme paralelu pre bežného človeka, je to ako keby sme sa chceli zbaviť úveru, ktorý banke nie sme schopní splácať tým, že si v nej zriadíme ešte väčší úver, pomocou ktorého splatíme ten starý. Skvelý biznis model, nemyslíte?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je ale zjavné, že nie udržateľný. Banka takému klientovi už peniaze nepožičia, keďže vie, že sa ocitol v platobnej neschopnosti. A to je presne to, čo americká vláda oznamuje svojim veriteľom. Ak by totiž snaha platiť dlhy bola skutočná, vláda by oznámila škrty v najrôznejších programoch, ktoré v súčasnosti realizuje, aby tak ušetrila prostriedky na splácanie dlhu. Nič také sa však nedeje. Veď prečo by aj, keď zahraniční veritelia narozdiel od Američanov nemôžu voliť.

Z vyjadrení amerických predstaviteľov je jasné, že svoje záväzky v reálnej hodnote nemajú ambíciu splatiť - spojenie v reálnej hodnote pritom treba zdôrazniť. Reálna hodnota totiž reprezentuje kúpnu silu danej meny. Ak si predstavíme 100 dolárovú bankovku, vieme si predstaviť istý tovar za ňou, ktorý sa za 100 dolárov dá kúpiť. V prípade, že sa však reálna hodnota meny prepadne, v extrémnom prípade môže mať 100 dolárov o pár rokov kúpnu silu dnešnej 10 dolárovej bankovky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tu tkvie jedno z tajomstiev tejto melodrámy. Dlh americkej vlády nie je splatný v autách, mikrovlnkách, mp3 prehrávačoch alebo potravinách, ale v amerických dolároch. A zatiaľčo na výrobu hmotných statkov treba know-how, ľudí, techniku, námahu a čas, na splatenie amerického dlhu treba len jednu veľkú tlačiareň. Dokonca nie je potrebného ani veľa papiera - v prípade, že sa vláda rozhodne splatiť svoje dlhy pomocou bankoviek s nominálnou hodnotou 1 milión dolárov.

Splatiť dlhy môže teda americká vláda pomerne jednoducho. Má to len jeden háčik - kúpna sila dolára sa jeho obrovským zvýšením v obehu môže prepadnúť tak, že prestane byť univerzálnou menou. Aj keď sa takéto scenáre môžu javiť ako málo pravdepodobné, pri sledovaní kurzu dolára voči iným svetovým menám to kľudne môže byť smer, ktorým sa budúcnosť bude uberať. Tlačenie dolárov je koniec-koncov hlavná činnosť, ktorej sa na plné obrátky americká centrálna banka venuje od začiatku krízy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navýšenie stropu zadĺženia je len jedna strana mince - tá jednoduchšia. Druhou stranou mince je, že na ďalšie zadlžovanie krajina vždy potrebuje niekoho, kto jej požičia. A v okamihu, keď si veritelia, ktorí financujú americkú vládu, uvedomia, že svoje peniaze v reálnej hodnote tak či tak naspäť nezískajú, hra sa skončí. Vtedy veľa stratia tí, ktorí budú držať v ruke čierneho Petra - dolárové rezervy. Ich hodnota však už dnes môže byť do veľkej miery fiktívna, keďže v obrovských objemoch, v akých ich vlastnia Číňania alebo Japonci, by pre ne vôbec nemuseli nájsť kupca. Trh by tak identifikoval obrovský previs ponuky nad dopytom a hodnota dolára by sa mohla prepadnúť pod zem. Najhoršie z toho však vyjdú samotní Američania, ktorým sa v krajine zmietanou recesiou a vysokou nezamestnanosťou zničí hodnota meny. Tým sa môže skončiť aj jeden príbeh o hospodárskej superveľmoci.

Či už je toto popis scenára, ktorý sa odohrá, alebo sa niektoré veci vyvinú inak, uvidíme v najbližšom čase. Svet však každopádne čakajú zaujimavé roky a rečiam o konci krízy môžu veriť akurát tak politici, ktorí ju spôsobili.

Ján Dinga

Ján Dinga

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Z každého rožku trošku.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu